Športový klub vznikol 14. júla 1931 a jeho stanovy schválil Krajinský úrad v Bratislave 28. novembra 1932. V roku 1933 bol predsedom Ignác Deutsch, námestníkom Žigmund Bróža, druhým námestníkom František Matušek, jednateľom Jozef Slamka a pokladníkom Armin Weiss. Toto sú len úradné záznamy.

Počiatky športového života v Boleráze siahajú do roku 1927, keď si akcionári škrobárne v areáli závodu zriadili pre chvíle relaxácie tenisové ihrisko. Približne v tom období začali technickí pracovníci hrať futbal. V roku 1928 sa futbal hrával už aj na provizórnom ihrisku pri kostole. Ferdinand Loskot, zámočnícky učeň, Ján Banci a Jozef Hluch – pekárski učni mali v tom čase bicykle a na nich navštevovali zápasy v Trnave. Zopár chlapcov sa zložilo na loptu a tak vzniklo prvé mužstvo. Hráčsky kolektív okrem iniciátorov tvorili: Mikuláš Kelemen, Cyprián Čavara, Zdeněk Justich, František Danišovič, Vendel Vanák, Vendel Pobiecky, Ján Hudec, Gašpar Hudec, Jozef Hudec, Pavol Kitta, Ján Danišovič, Laco Franta, Karol Pristach, Michal Hiner, Emanuel Weiss a ďalší. Tu treba povedať, že niektorí hráči boli aj z okolitých obcí, kde sa ešte vtedy futbal nehral. O základnú výstroj sa musel každý hráč postarať sám. Keď sa hra technicky zvládla a zladila, na návrh montérov z fabriky si bolerázski futbalisti dojednali športové stretnutie s ŠK Neštich, kde hrali aj hráči so Smoleníc. Pred zápasom museli obe jedenástky zložiť po 2 koruny s vedomím, že suma 44 korún pripadne víťazovi. Boleráz vyhral 4:0. O týždeň hral Boleráz s hráčmi Coburg Trnava. Dopadlo to tak, že víťazstvo a zložené peniaze putovali do Trnavy. Pred futbalovými sezónami v rokoch 1929 a 1930 zorganizovali hráči podomové finančné zbierky. Z takto získaných peňazí sa kúpili zeleno-biele dresy a ostatná základná výstroj. Kým v roku 1929 zo štrnástich zápasov vyhrali dva, jeden remizovali a zvyšok prehrali, v roku 1932 v tridsiatich stretnutiach zaznamenali 28 výhier.

V roku 1939 bol predsedom Športového klubu Boleráz Alexander Zachar, jednateľom Ján Banci, pokladníkom Anton dusík a podpredsedom František Danišovič.
Obdobie druhej svetovej vojny neprialo rozvoju futbalu. Po oslobodení sa športový klub obnovil a Pavol Danišovič, Emil Banci a Alojz Černý začali s formovaním nového hráčskeho kolektívu. V päťdesiatych rokoch domáce farby hájili: Štefan Klimo, Ján Jurák, Alojz Daniš, Jaroslav Jankovič, Štefan Drdúl, Štefan Kitta, František Miklošovič, Rudolf Mackovčín, Rudolf Kucharovič, Rudolf Nižnanský, František Pekarovič, František Medový, Jaroslav Krchnák, Ján Klimo, Jozef Mackovčín atď. Ďalších hráčov zastupovali: Blažej Vinter, Milan Vanák, Jozef Kormúth, Ján Rajnoha, Pavol Krchnák, František Petranský, František Čavara, Viliam Vinter, Jozef Ulman, Edmund Polakovič, Ján Svrček, Pavol Tomašík, Dezider Horváth, Emil Kitta, Vladimír Justich, Jaroslav Portáš, Jaroslav Franek, Peter Jurkovič, Ivan Ostatník, Ivan Dekan a iní. V rokoch 1980 – 84 hráčov trénoval (aj hral) Jozef Franek. Vtedy postúpili z III. triedy do I. A. Domáci dres obliekali: Jozef Šúri, Ladislav Peško, Michal Peško, Rudolf Kucharovič, Miroslav Kucharovič, Pavol, Rudolf, Jozef, Ján a Peter Mackovčínoví, Jaroslav Vráblik, Jozef Ostradický, Viliam Miškovič, Miroslav Miškovič, Ľubomír Schedlbauer, Stanislav Vysudil, Miroslav Maco, Jaroslav Horváth, Pavol Minarovič, Ľubomír Krišica, Jaroslav Daniš, Vincent Gáži, Ján Chlapeček, Jozef Polák, Ján Nemček a František Petranský.

Postupne sa realizovali aj práce súvisiace s dobudovaním športového areálu, oplotením celého komplexu, vytvorením detského a basketbalového ihriska a ďalšie zdokonalenia. V osemdesiatych rokoch pribudol bariérový múr, zábradlie okolo hracej plochy, lavičky a postavili aj garáž pre autobus.

V rokoch 1985 – 1995 hrávali: Ivan Baxa, Patrik Daniš, Peter Danišovič, Ladislav Peško, Peter Lopaška, Mário Kitta, Jozef Polák, Jaroslav Daniš, Andrej Hulík, Jánoš Šige, Rudolf Mackovčín, Marián Hafrovič, Daniel Krchnák, Pavol Kitta, Jozef Kitta, Miroslav Kováč a ďalší.