V nedeľnom zápase proti Hlohovcu si už v siedmej minúte privodil tržnú ranu na hlave po hlavičkovom súboji. Napriek tomu hral až do 85´minúty. Tvrdý muž, ktorý v zápase vie veľa rozdať, ale aj veľa prijať. Hovoríme o stredopoliarovi Slavoja - Tomáš Bagi.

 

* Môžeme ťa poznať z médií, ale čo by si nám o sebe prezradil, čo ešte nevieme?

- Narodil som sa v Bratislave, ale celý život bývam v Senci. Zatiaľ mám ešte 25, ale v júni oslavujem svoje narodeniny. Momentálne som ešte slobodný, ale už vyše 2,5 roka šťastne zadaný.

* Kto ťa priviedol k futbalu?

- Od malička sme s chalanmi z ulice hrávali futbal, a keď ma sused s otcom videli, že aj medzi staršími vynikám, tak sa po vzájomnej konzultácii so mnou rozhodli, že ma prihlásia na futbal.

* Prešiel si si futbalovou akadémiou Slovana. Aké spomienky máš na toto futbalové detstvo?

- Od piatich rokov som pôsobil v Slovane, kde som prešiel všetkými kategóriami, až kým som sa prepracoval do A-mužstva. Mám neskutočne krásne spomienky a zážitky, či už zo zápasov alebo z turnajov, kde sme pochodili spolu aj s našimi rodičmi pol Európy.

* Ešte keď trénoval Slovan Dušan Tittel, vyjadroval sa o tebe ako o najtalentovanejšom, čo belasí tím vlastní. Čo sa stalo, že si sa výraznejšie nepresadil v prvej lige?

- Keď Dušan Tittel pôsobil pri A-mužstve, tak som mal iba 18 rokov. Bol som kapitánom v reprezentácii do 19 rokov, ale neskôr prišlo obdobie, keď sa mi nakopili zranenia, či už v reprezentácii alebo v  Slovane.  V  tomto  období  som  za  rok  a  pol  bol  viac zrane-ný ako užitočný na ihrisku. Po spätnom skonštatovaní asi toto pribrzdilo moju kariéru.

* Pôsobil si okrem Slovana aj v iných kluboch. Ako hodnotíš svoje pôsobenie v nich?

- Za Dušana Galisa som na jeseň pôsobil v FC Nitra, kde som sa rozohrával a v zimnej príprave som trénerovi dokázal, že si zaslúžim miestenku v kádri a neskôr som sa prepracoval aj do základnej zostavy. Tento rok bol pre mňa veľmi úspešný, lebo som konečne získal vytúženú trofej na Slovensku.

* Vyskúšal si aj zahraničný klub v Arménsku Banants Jerevan. Pre mnohých je Arménsko futbalová neznáma. Nemal si obavy, keď si tam išiel?

- Samozrejme išiel som tam s malou dušičkou, iné prostredie – iná mentalita, ale jediné plus bolo, že tím trénoval slovenský tréner. Po príchode do Arménska a taktiež po prvom tréningu sa moje obavy otočili o 360 stupňov a cítil som sa tam veľmi dobre. Chalani boli priateľskí a tréningové centrum by závidel nejeden slovenský prvoligový tím. Nádherné trávniky, regeneračná miestnosť, tenisové kurty, bazén a posilňovňa na vysokej úrovni.

* Keď môžeš porovnať futbal v Arménsku a na Slovensku, v čom je rozdiel?

- Prvoradé je to v taktike. V Arménsku bol možno 3x agresívnejší futbal a od začiatku zápasu sa jazdilo hore-dole. Skôr mi to pripomínalo ako útočné vlny na tréningoch, než ako majstrovský zápas. Škoda niektorých tímov, že sa nedostanú do európskych súťaží, a to iba vďaka taktike, ktorá je tam na slabej úrovni.

* Ako si sa dostal do Boleráza?

- Všetko začalo z iniciatívy pána Vavra, keď ma prvýkrát telefonicky oslovil a začal som zvažovať aj túto alternatívu. Samozrejme mal som aj iné ponuky z vyšších súťaží, ale nakoniec po vzájomnom dohodnutí s manažérom som sa rozhodol pre túto alternatívu.

* Nie je to veľký skok ísť hrať z druholigovej Dukly B.Bystrica do štvrtoligovej obce Boleráz?

- ☺☺☺

* Ako hodnotíš doposiaľ svoje pôsobenie u nás?

- Po dlhej dobe mám opäť radosť z futbalu. Človek nemusí riešiť každodenné problémy ohľadom financií,, ako to bohužiaľ je v dnešnom športe. Na zápasy idem s čistou hlavou,, rozviazanými nohami a myslím iba na jediné – ako poraziť súpera.

* V zápasoch je vidieť, že vyhrávaš väčšinu hlavičkových súbojov, dokonca si stihol dať aj dva góly hlavou. Je to tvoja silná stránka?

- Som typ súbojového hráča a v niektorých takýchto situáciách sa dokonca až vyžívam. V mojej futbalovej kariére som popravde dal viac gólov hlavou ako nohou.

* V šiestych jarných kolách si dal štyri góly. V poslednom domácom zápase si vsietil hattrick proti Prečínu. Môžeme povedať, že si sa strelecky chytil a máme sa načo tešiť v ďalších kolách?

- Pre každého hráča je bonusom, keď sa mu podarí streliť na ihrisku gól. Ja som sa tešil v zápase 3x a popravde už si ani nespomeniem, kedy som dal naposledy hattrick, keď nerátam pusinky alebo prípravky. Dúfam, že sa mi podaria streliť aj ďalšie góly. Ale prvoradé je, ak mužstvo bude vyhrávať. Je mi úprimne jedno, či góly budem dávať ja alebo moji spoluhráči.

* Ako sa ti v Boleráze páči?

- Na prvý zápas s Vrbovým som prišiel aj s manažérom na štadión a moje prvé dojmy boli veľmi pozitívne. Je vidieť, že sa tu ľudia starajú o celé fungovanie areálu.

* V nedeľu nás čaká Hlohovec. Aký priebeh očakávaš? A tvoj tip?

- Určite to nebude jednoduchý súper. Ja som ich hrať ešte nevidel, ale po šiestich odohratých zápasoch si dovolím tvrdiť, že sme technické a rýchlostne dobre vybavené mužstvo. Ak každý hráč dodrží to, čo mu tréner naordinuje, nebojím sa o to, aby tri body ostali doma a tak natiahli našu neporaziteľnosť o ďalší zápas. Snáď sa nám podarí čím skôr skórovať a ľudia, ktorí prídu na futbal sa budú baviť a bude to pre nich zážitok.

           

Ďakujeme ti za rozhovor a prajeme veľa úspechov