Opora v zadných radoch - Maroš Hutár

Čo nám o sebe prezradil Maroš Hutár?

 

* Čo by si nám o sebe prezradil, čo ešte nevieme?

- Narodil som sa v Trnave, kde aj dodnes bývam. Mám 27 rokov a som stále slobodný.

* Kto ťa priviedol k futbalu?

- K futbalu ma priviedli moji spolužiaci a kamaráti zo školy, kde sme neustále hrávali futbal počas prestávok, a taktiež na starom ihrisku pred našim barákom. S dvomi spolužiakmi sme sa prihlásili prostredníctvom našich rodičov do FK Lokomotíva Trnava ako 9-roční, kde začali naše prvé futbalové kroky. Dlho som tam neostal, nakoľko si ma všimol o rok neskôr na jednom z mnohých turnajov  pán tréner Peter Krchnák, ktorý si ma vybral ako 10-ročného do Spartaka. Potom som prestúpil do športovej triedy na ZŠ K. Mahra, kde som spoznal ďalších nových kamošov.

* Ako si spomínaš na obdobie v Spartaku?

- Začiatky v Spartaku boli ťažké. Zvykal som si na nových hráčov, kamarátov, učiteľov. Postupom času sme sa spoznali a všetko išlo super. Boli sme výborná partia na ihrisku aj v škole. Neskôr sme niektorí  pokračovali aj na ŠG Trnava. Ako 17-ročnému mi ponúkli profesionálnu zmluvu a vtedy som si možno aj pomyslel, že by sa mi splnil sen dostať sa do A - mužstva Spartaka. Na toto obdobie spomínam veľmi rád.

* Zo Spartaku si odišiel ako 21-ročný do Jablonca. Bolo ťažké sa v Spartaku presadiť?

- Áno. Bolo to v tom období ťažké. Bola tam staršia generácia hráčov, ktorí moc mladých chalanov "nemuseli" medzi sebou. V tom čase Spartak nestaval na svojich odchovancoch ako teraz. Preto   väčšina   mladých  hráčov  skončila  v rezerve  Spartaka

alebo niekde na hosťovaní. Navyše som si spôsobil nepríjemné zranenie členka hneď v prvom zápase za rezervu, ktoré ma vyradilo na rok od futbalu. Musel som ísť aj na operáciu a uvedomil som si, že dôležitejšie bude, keď si spravím školu, aby som mal niečo do budúcna. Tak som odišiel do Bratislavy na školu a hrával som nižšie súťaže pri Bratislave.

* Okrem Jablonca si ešte pôsobil v Rovinke, Topoľníkoch a naposledy v Malženiciach. Keby si mal porovnať, kde si sa cítil najlepšie?

- Počas môjho štúdia som hral ešte 4 roky Futsal extraligu za našu fakultu, nakoľko hrať bratislavskú futbalovú  súťaž ma veľmi nebavilo. Nezdržal som sa dlho v žiadnom tíme. Najlepšie som sa cítil v Malženiciach, kde už som prišiel po ukončení školy v Bratislave. Spočiatku tam bola výborná partia, ktorá postúpila z 5 ligy. Neskôr sa to postupne začalo zhoršovať. Bol tam neustály kolobeh hráčov, ktorí sa tam menili ako na páse. V podstate sme sa zohrávali každý polrok a partia už tam nebola žiadna, ale to bola chyba iných ľudí. Taktiež tam zabudli, čo pre toto mužstvo niektorí hráči vybojovali a spravili. To si tam niekto nevážil.

* Prišiel si k nám z Malženíc. Z klubu nášho rivala od postupu zo VII.ligy. Ako berú Malženice zápasy s nami oproti ostatným zápasom?

- Vzájomný zápas s Bolerázom tam berú ako derby. Vždy už 2 týždne pred zápasom s Bolerázom sme iné nepočúvali, iba o derby. Myslím si, že taká zdravá rivalita k tomu patrí, ale netreba nič preháňať. Je to predsa len šport a nech vyhrá lepší. Pre mňa osobne to bol zápas ako každý iný, ktorý chcem vyhrať.

* Ako si sa dostal do Boleráza?

- Po ukončení pôsobenia v Malženiciach zo dňa na deň ako sa vraví, ma kontaktoval tréner Královič, či by som neskúsil pôsobenie v Slavoji. Súhlasil som, nakoľko je to rovnaká súťaž a ešte som hrať nižšiu nechcel.

* Ako hodnotíš doposiaľ svoje pôsobenie u nás?

- Zatiaľ hodnotím moje pôsobenie len pozitívne. Mal som menšie problémy s chrbticou, ale už by malo byť všetko v poriadku. Najdôležitejšie je, aby sa nám vyhýbali zranenia a hrali sme všetci naplno a bude sa nám dariť ako doteraz.

* Hrával si stredného obrancu. U nás niekedy nastupuješ aj na kraji obrany. Hrá sa ti najlepšie v obrane?

- Áno. V podstate celú moju kariéru hrávam v obrane. Najčastejšie v strede, kde sa cítim najlepšie. Keď je potrebné, tak zahrám aj na kraji alebo defenzívneho hráča v strede, ale to už nie je to pravé pre mňa.

* Teraz ťaháme víťaznú šnúru 8 zápasov. Ako to hodnotíš?

- To sa dá hodnotiť iba kladne. Nepamätám si, kedy som s mužstvom ťahal takú šnúru víťazstiev po sebe. Môžeme len dúfať, že to bude pokračovať čo najdlhšie. Nebojím sa, ak budeme počas zápasu všetci bojovať a makať na 100%.

* Ako sa ti v Boleráze páči?

- Zatiaľ si len pochvaľujem. Nálada nemôže byť zlá, keď sa vyhráva a body v tabuľke pribúdajú.

* V nedeľu nás čaká regionálne derby s Jaslovskými Bohunicami. Aký priebeh očakávaš? A aký je tvoj tip?

- V nedeľu nás čaká ďalší veľmi ťažký zápas s kvalitným súperom. S Bohunicami sú zápasy vždy vyrovnané. Často rozhodne o výsledku len jeden gól. Hrajú agresívny a tvrdý futbal,  čo je pre súpera vždy nepríjemné. My však hráme doma a ak podáme všetci zodpovedný výkon, tak sa nebojím, že predĺžime našu víťaznú sériu o ďalší zápas. Môj tip je 2:0.

 

Ďakujeme ti za rozhovor a prajeme veľa úspechov.