Po jesennej časti končí trénerská dvojica Královič - Nádaský

Muži si v záverečnom jesennom kole pripísali víťazstvo nad jesenným kráľom súťaže z Častkoviec. Bol to však posledný zápas trénerskej dvojice Juraja Královiča ml. (hlavný tréner) a Rudolfa Nádaského (asistent). Pri mužstve Juraj ako hlavný tréner strávil 105 majstrovských zápasov (49 víťazstiev, 24 remíz, 32 prehier).

* Po zápase s Trebaticami si oznámil vedeniu klubu, že po jesennej časti končíš ako tréner mužov. Čo ťa k tomu viedlo?

Možno to niekomu vyznie, že to bolo kvôli zápasu v Trebaticiach, ale nie je to tak. Myšlienka, dať si pauzu mi vŕtala v hlave už dlhšie. Ak k tomu pridám aktuálnu situáciu v rodine a v práci, nevidím možnosť sa futbalu venovať. Jednoducho to nestíham. S manželkou očakávame prírastok a aj pri mojej pracovnej vyťaženosti sa nedokážem futbalu venovať na 100%. Každý, kto ma pozná, vie, že som ten typ, čo robí všetko naplno, no aktuálne si musím vybrať. Takisto mi padne vhod aj oddych od futbalu. V Boleráze pôsobím už 10 rokov. Od sezóny 2009/10 pri mladšom doraste, neskôr staršom, potom ako asistent pri A-mužstve a od jarnej časti 2015/16 som vystriedal na lavičke hlavného trénera Kopčana. Cítim to tak, že stačilo. Neodchádzam od mužstva, ktoré sa potápa. Odchádzam od mužstva, ktoré nemalo dostatok času sa zohrať a bojovať o prvú priečku.

* Poznali sme ťa ako trénera pri mládeži. U nás si naštartoval trénerskú kariéru pri mužoch, a to hneď IV. ligou. Nebol to pre teba veľký skok?

Nemal som čas nad tým ani uvažovať. Moje prvé myšlienky smerovali k tomu ako zachrániť štvrtú ligu. Skok to je samozrejme veľký ako pre hráčov, tak i pre trénerov. Ja som rád, že mi vedenie klubu dalo túto príležitosť.

* Asi nie je príjemné prevziať mužstvo počas rozbehnutej sezóny a bojovať o záchranu?

Nie je to nič príjemné. Ja som však poznal hráčov a vedel som, čo v nich je. Bolo len treba v nich prebudiť radosť z futbalu, zhodiť z mužstva „deku“ a krízu, ktorá bola. Nebolo to jednoduché. Ja som mužstvu veril a hráči mi uverili, že to spolu dokážeme. Začali sme sa baviť futbalom a možno to, že nám nikto neveril, bolo to, čo nás hnalo postupne za záchranou.

* Podaril sa ti nevídaný kúsok, keď mužstvo po neúspešných výsledkoch si nabudil tak, že zo zachraňujúceho mužstva sa báli aj favoriti súťaže. Čím to bolo?

Výsledkovo som myslel vždy krátkodobo. Keď sa ma niekto opýtal s kým hráme za týždeň, nevedel som to a neviem ani teraz. Sústredil som sa na zápas, ktorý nás čakal aktuálne. Neriešil som body v tabuľke. Tabuľku som si fakticky pozrel až pred posledným kolom. Trochu psychológie, trochu trénerského umenia a dobrá taktická príprava na každý zápas. Toto všetko bolo veľmi dôležité. Sám by som to však nedokázal, bolo to o každom jednom hráčovi.

* Pred touto sezónou prišlo do mužstva viacero posíl a okolie nás vnímalo ako jedného z favoritov súťaže. Výsledky však boli kolísavé. Doma suverénny, vonku naopak. Prečo také nevyrovnané výkony mužstva?

Áno viacerí z futbalovej obce nás pasovali za favoritov súťaže. Osobne som stále tvrdil a aj si za tým stojím, treba ísť od zápasu k zápasu. Je to možno pre niekoho len klišé, ale postupnými krokmi sa dá dosiahnuť výsledok. Aj keby prišli hráči neviem akých kvalít, mužstvo vždy potrebuje určitý čas na to, aby začalo fungovať. Ako sa povie, musí byť tá správna chémia. Futbal nie je len o individualitách. Na konci je to vždy o celom tíme. Nikdy to nejde samé od seba. V niektorých zápasoch sme si to mysleli, a preto výsledky z vonku sú také, aké sú. Prvé polčasy boli z našej strany vždy lepšie, no takticky sme druhé polčasy nezvládli. Individuálne chyby nás stáli až veľa bodov. Určité sily nás stálo aj účinkovanie v slovenskom pohári, na to sa však nechcem vyhovárať.

* V rodine čakáte prírastok. Môžeme očakávať, že si dáš od futbalu pokoj? Alebo sa mu budeš naďalej naplno venovať?

Aktuálne sú moje priority iné. Rodina, práca, potom futbal. Očakávame prírastok a v spojení s prácou sa nedokážem plne venovať futbalu. Treba si oddýchnuť, načerpať nové sily, vyčistiť hlavu a možno sa niekedy k futbalu vrátim. Takto isto by som reagoval, aj keby to prvé miesto v tabuľke bolo naše. Buď dám zo seba všetko alebo to skrátka nebudem robiť.

* Už to bude nejaký čas, čo si strávil v klube. Aké pozitíva a negatíva ti toto obdobie dalo?

Je to už moja desiata sezóna v Boleráze. Ja osobne negatíva nevnímam. Aj keď určite boli, som ten typ, čo všetko zlé a negatívne hádže za hlavu a nikdy sa k tomu nevracia. Asi najdôležitejším mojím poznaním je – ak chceme spolu niečo dosiahnuť, tak musíme spolu ťahať za jeden koniec, od toho najmenšieho hráča, cez trénerov, funkcionárov, vedenie obce až po fanúšikov.

Jurajovi ďakujeme za roky strávené v klube. Prajeme mu v živote ešte veľa víťazstiev, či už v rodine, v práci alebo pri návrate k futbalu.